Patológ pracuje pod tlakom. Diagnóza musí byť správna, presná a rýchla

MUDr. Iveta Kopecká, PhD. pôsobí na katedre laboratórnych vyšetrovacích metód v zdravotníctve na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave ako odborná asistentka v oblasti histológie. Od roku 1993 pracuje ako lekárka vo Fakultnej nemocnici Trnava na patologicko-anatomickom oddelení. Od roku 2013 je krajskou odborníčkou pre odbor patologická anatómia v Trnavskom samosprávnom kraji.

V tohoročnej ankete Top lekár Slovenska ste uspeli na treťom mieste v kategórii patológia a súdne lekárstvo. Čo pre vás znamená toto ocenenie?

Ocenenie si vážim a beriem ho ako pozitívne zviditeľnenie patológie a patológov. Som rada, že kolegovia – lekári, zdravotníci, ale aj bežní ľudia, ktorí mi dali svoj hlas, si uvedomujú dôležitosť našej práce a jej prínos pri diagnostike ochorení.

Pracujete ako lekárka vo Fakultnej nemocnici Trnava na patologicko-anatomickom oddelení. Keď sa povie patológia, každý z nás si predstaví pitvy. Je toto gro vašej práce?

Patológia prešla dlhým vývojom a v súčasnosti sa posunula od patologickej anatómie, ktorá zahŕňa pitvy, ku klinickej patológii, ktorá sa zaoberá diagnostikou chorôb živých pacientov. Pitvy na Slovensku sa pri poslednej reforme zdravotníctva vyčlenili z oddelení patológie a patria do kompetencie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Aktuálnou náplňou našej práce je teda klinická patológia. Je to napríklad hodnotenie cytologických sterov z krčka maternice, punkcií ložísk v štítnej žľaze, bioptických vzoriek z endoskopických odberov zo žalúdka, čreva, pľúc alebo močového mechúra, z punkcií ložísk v prsníku, pečeni a iných orgánoch, z kožných útvarov, vyšetrujeme všetky operačné materiály. Vykonávame aj tzv. peroperačné biopsie, kedy v priebehu operácie, za 20-30 minút, hlásime diagnózu operatérovi, ktorý potom prispôsobí ďalší operačný postup. Výzvou do budúcnosti je molekulárna patológia, ktorá skúma genetické zmeny v nádorových bunkách, a tak pomáha onkológom v indikovaní moderných liečených metód, tzv. personalizovanej liečbe zhubných nádorov.

Občas kolujú také vtipy, že na patológii sa už toho nedá veľa pokaziť. Súhlasíte? 

Viem, čo tým myslíte. Sama som sa s týmto názorom stretla. Keď sa ľudia dozvedia, že robím na patológii, niektorí sú nepríjemne prekvapení a niektorí ma ľutujú. Ale tí, čo s nami úzko spolupracujú, vedia, že to nie je tak. Platí presný opak. Pri zistení nádorového ložiska v akomkoľvek orgáne je definitívnou diagnózou práve diagnóza patológa. Bez nej chirurg nemôže operovať ani onkológ liečiť. Patológ pracuje pod tlakom, pretože diagnóza musí byť správna, presná a rýchla, aby mohli lekári pacientovi pomôcť. Omyly sa nepripúšťajú.

Patológia by mala skúmať abnormality, niečo, čo sa vymyká bežným „zvyklostiam“. Je to naozaj tak? S čím možno zaujímavým ste sa stretli?

Práca patológa je ako detektívka. Patológ musí mať prehľad ochorení vo všetkých medicínskych odboroch, musí neustále sledovať nové poznatky a snažiť sa aplikovať ich do praxe tak, aby diagnostika bola na úrovni súčasnej doby. Tiež by mal byť tímový hráč a spolupracovať a komunikovať s klinikmi tak, aby mal čo najviac informácií pre stanovenie správnej diagnózy. Vždy nás poteší, keď dokážeme uzavrieť komplikovaný nález a naša diagnóza pomôže k úspešnej liečbe pacienta. Zaujímavým bol dvojnásobne výnimočný nález  – zriedkavo sa vyskytujúci pankreatický tumor vo výnimočne sa vyskytujúcom ektopickom pankreatickom tkanive (mimo bežného pankreasu). Teší nás, že pacient vďaka správnej diagnóze a liečbe žije už niekoľko rokov.

foto: TRUNI/Barbora Likavská
autor: Matúš Demko